Ohrev bazéna tepelným čerpadlom: Výhody a nevýhody
Prvá úvaha, či si pre ohrev bazéna zvoliť tepelné čerpadlo, je jednoduchá: teplo z tepelného čerpadla patrí medzi najlacnejšie a celoročne najdostupnejšie. Ohrev bazéna tepelným čerpadlom je preto výhodný vždy ‒ nevýhody budeme hľadať len ťažko.
Dátum publikácie - 04.11.2020
Najlacnejšie je vo všeobecnosti teplo z obnoviteľných zdrojov (OZE). Niektoré formy však majú obmedzenia: fotovoltika, či už tepelná alebo elektrická, nefunguje v noci a v zime poskytuje malý výkon, drevené pelety poskytujú pri aktuálnej cene za kilogram teplo za rovnakú cenu ako plyn.
Navyše, palivá na báze dreva (palivové drevo, drevené pelety a brikety) sú v perspektíve 5+ rokov cenovo rizikové vzhľadom na dlhodobý dopad kôrovcovej kalamity.
Zjednodušene povedané: kým stromy dorastú, palivového dreva bude málo, a preto bude drahé.
STIEBEL ELTRON pri reguláciách tepelných čerpadiel vždy počítal s funkciou ohrevu bazéna. Moderné tepelné čerpadlá vzduch-voda HPA-O 8 CS Plus typu monoblok vyhrievajú bazén nezávisle od ostatných úloh.
O výbere rozhodujú tepelné straty
Bazény môžeme na základe ich prevedenia rozdeliť do dvoch základných skupín: na vonkajšie a vnútorné. Na základe vnútornej alebo vonkajšej inštalácie sa stanovia tepelné straty bazéna a z nich sa odvodí energia potrebná pre jeho dohrev.
Vonkajšie bazény vykazujú najväčší podiel strát odparením tepla z vodnej hladiny – často tvoria až 90 % celkových strát.
Veľmi teda záleží od vonkajšej teploty a vetra. Pri voľnej, nezakrytej hladine počas mrazu a vetra môžu straty presahovať 1 kW na 1 m² hladiny.
V obvyklých podmienkach sa orientačne počíta so stratou 0,15 – 0,20 kW/m².
Kvalitné zakrytie alebo zastrešenie vonkajšieho bazéna výrazne zníži tepelné straty z jeho hladiny – sú porovnateľné s tepelnými stratami vnútorného bazénu. Priemerná tepelná strata vnútorného bazéna je 75 W/m² (keď je bazén mimo užívania zakrytý fóliou) alebo 150W/m², pokiaľ nie je zakrytý.
Pri správnej voľbe tepelného čerpadla pre vnútorný bazén treba započítať aj tepelnú stratu bazénovej haly, ktorá závisí od teploty v bazénovej miestnosti (často je to 26 – 32°C).
Počítajte aj s filtráciou
Je vhodné spojiť filtráciu s denným dohrevom bazéna. Výkon výmenníka preto musí zodpovedať dobe, ktorá je potrebná na dohrev bazéna počas filtrácie.
Ide o technologicky najjednoduchšie a najlacnejšie riešenie.
Je možné, samozrejme, inštalovať i samostatný ohrev, v tomto prípade sú však potrebné dve prídavné obehové čerpadlá a armatúry.
Dohrev bazéna spolu s filtráciou je vhodné nastaviť na noc. Vtedy je vykurovanie domu v nočnom útlme a výkon využitý pre bazén sa neprejaví poklesom teploty v dome.
Obmedzí sa tiež zapínanie elektrokotla (zvyčajne sa inštaluje spolu s tepelným čerpadlom a počas chladných dní funguje ako tzv. bivalentný zdroj).
Pri vonkajších bazénoch počítame iba so sezónnym používaním, teda vtedy, keď sa vykuruje málo alebo vôbec. Pri voľbe tepelného čerpadla preto nie je nutné započítavať výkon pre dohrev vonkajšieho bazéna.
Výnimkou je stav, keď sú tepelné potreby vonkajšieho bazéna rovnako veľké (alebo dokonca väčšie) než je potreba samotného domu.
Text vyššie popisuje využitie tepelných čerpadiel systému vzduch-voda.
Prednosťou systému vzduch-voda je prakticky neobmedzené množstvo vzduchu a skutočnosť, že sezónne vonkajšie bazény vyhrievame vtedy, keď je vzduch teplý a tepelné čerpadlo vzduch-voda preto poskytuje vysoký výkon.
Čo keď chceme použiť systém zem-voda?
Teplo zo zeme v danom mieste sa získava sústavou vrtov alebo plošným kolektorom. Ide vlastne o výmenník, ktorý treba náležite dimenzovať.
Bazén je pre neho de facto zariadením „navyše”, pre ktoré je potrebné dodať teplo.
Potrebu tepla pre bazén je preto nutné zahrnúť do ročnej energetickej bilancie domu a z nej vypočítať veľkosť vrtov alebo plošného kolektora.
Orientačne môžeme stanoviť, že na vykurovanie bežného bazéna potrebujete 80 – 120 metrov vrtu navyše, bez ohľadu na tepelnú stratu domu a konkrétny typ tepelného čerpadla zem-voda. Vyššie uvedené hodnoty sú orientačné.
Pre každý individuálny prípad musí potrebný výkon stanoviť projektant.